• AKTUALITY
  • SAMOSPRÁVA
  • KULTÚRA
  • DOKUMENTY
  • KONTAKT

Kontakt:

Napíšte nám:

Návštevnosť:

História

Podhorská obec Rakša leží v hornom Turci, blízko ústia troch veľkofatranských dolín (Mače, Rakšianskej a Nedozorskej). Hlavne Mača patrí medzi najdlhšie doliny tohto malebného horstva. Vedie ňou trasa na najvyšší vrch okolia Drienok (1 273 m). Kataster obce o rozlohe 370 hektárov sa pohybuje od 493 m do 924 m nadmorskej výšky, pričom stred obce má 500 m nadmorskú výšku. V Mači sa vyskytuje vzácna konvalinka, poniklec, horec i vzácne druhy niektorých orchideí. Pri stoku potokov z Mače a Nedozorskej doliny rastie liečivá bylina, ľudom nazývaná lyžičník- trojlístnik. Druhou najvýznamnejšou lokalitou (slatinno-rašelinného charakteru) v Turci je rakšianske rašelinisko, kde sa nachádza vzácny a ohrozený druh našej kvetiny – rosička anglická. Ide o poslednú lokalitu tohto druhu na Slovensku. Za flórou, svojou druhovou pestrosťou nezaostáva ani fauna. Odlesnenú časť chotára tvoria treťohorné uloženiny, časť druhohorné horniny. Blízko Rakše sa nachádzajú bohaté ložiská dolomitu, ktorý sa tu ťaží od roku 1952. Využíva sa v hutníckom priemysle a stavebníctve. Poloha obce je situovaná v údolí medzi dvoma vyvýšeninami. Najbližšie výbežky Veľkej Fatry tvoria kopce Zámok a Čerenec. Práve na nich, ale aj na svahoch Závady sa našli stopy po keltskom a staroslovienskom osídlení. V lokalite Hrádok bolo malé valové opevnenie, ktoré potvrdil nález črepov keramiky z konca doby laténskej. Aj Matej Bel upozorňuje v Notíciách o Turčianskej stolici na vrch Hrádek, na ktorom, podľa neho, stával mohutný hrad. Z horských dolín vytekajú potoky, ktorých korytá sa poniže spoja do jedného nazývaného Rakša. V minulosti ich vody poháňali niekoľko mlynov. Hodžovské mlyny boli v prevádzke až od roku 1945. Medzi miestne zvláštnosti možno považovať aj mlyn na drvenie kôry na Dubiarni pred Mačou. Takto upravená kôra slúžila na výrobu koží. Z tradičnej ľudovej architektúry sa v Rakši zachovali drevené domy a kováčske vyhne. Centrálnej časti obce dominuje zvonica z roku 1820. Z ľudových zvykov a obyčajov bolo ešte v 50. rokoch tohto storočia živé premiestňovanie brán na Ondreja a tkanie domáceho plátna. Hlavne páračky a tkanie kobercov pretrvalo až podnes. Súčastná Rakša, ktorá správne patrí do okresu Turčianske Teplice, vznikla zlúčením Rakše s Nedozorom v roku 1934. Dovtedy sa vyvíjali ako samostatné sídla oddelené potokom Chotárnica.

RAKŠA


Prvý krát sa spomína v roku 1277 ako Roxa. Ďalšie zmienky sú z rokov 1280 (Raxa), 1534 (Raksa), v roku 1920 sa uvádza ako Rakša. Podľa báje je názov obce odvodený od svätyne pohanskej modly Ragzo zasvätenej bohovi Radegastovi. Mala stáť na krížnej ceste smerom na Mošovce, hore Priehradou. Pravdepodobnejšou je verzia že názov vznikol podľa priezviska jej majiteľov – zemianskeho rodu Rakšanských. V roku 1280 patrila Rakšovmu synovi Mikšovi a jeho príbuzným Drahenovi, Mikulášovi, Herchovi, Rutenovi, a Urbanovi. Boli to kráľom obdarovaný jobagióni. Rakšaniovci ju vlastnili až do 19. storočia. Žilo ich tu až 24 rodín, staré zápisnice z rokov 1848-1849 uvádzajú 12 rodín. V 16. storočí sa rod Rakšanskovcou rozvetvil. Najznámejšou sa stala línia rešetárovská. Popri nej je známa z roku 1567 aj kúria michalovsá. V polovici 17. storočia sa rod Rakšanskovcou rozdelil na ďalšie línie: Beníkovcov, Šťastných, Kubáňovcov a iné. V tom istom čase prešiel Žigmund Rakšanský do Jazernice, kde získal majetok. Rok 1714 sa do histórie Rakše zapísal čiernymi písmenami, lebo ju vypálili kuruci a zabili Gabriela Rakšanského. Po kuruckom pustošení sa Rakšanskovci presťahovali do Pukanca, Sedmohradska a do Zemplínskej stolice. V 2. polovici 19. storočia prešla podstatná časť ich majetku do rúk zemianskeho rodu Zátureckovcou, po roku 1918 ho odkúpili jednotliví obyvatelia Rakše. V časti Vysoká na návrší Fiľagora sa nachádzajú hroby posledných rakšianskych zemanov. 

NEDOZOR


Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1264 (possesio Sentmichal alio nomine Nedoser). Z toho istého roku je známa aj podoba Nedozer a Nodser, Z roku 1277 Numsyr a Nousyr, z roku 1281 Notser, 1351 Nadaser, 1363 Nedozer, Nedoser, 1368 sentmichal vel a.n. Nedoser, 1602 Nedožer a 1920 Nedozor. Ako vidieť aj z názvov, má obec veľa spoločného aj so Sv. Michalom. Prvým vlastníkom bol Ondrej, syn Alberta. V roku 1277 sa spomína ako majiteľ Ondrejov syn Matej, ktorý dostal od zvolenského župana zem Nunsyr, hraničiacu s hájskym, michalským, diviackym a rakšianskym poľom, Vidovou zemou, potokom Mača a Jazernicou. V roku 1920 mu kráľ potvrdil vlastnícke práva. Pravdepodobne od 2. polovice 14. storočia bol majetkom Turóciovcov, lebo v roku 1377 si Matej Turóci pridával k priezvisku de Nedoser. V roku 1436 sa dostal Nedožer (taký mala obec názov do konca 18. storočia) do rúk Petra Turóciho spolu so Zorkovcami a Michalom. V 2. polovici 19. storočia tu mali majetkové podiely Rakšanskovci, Rutkaiovci, Zátureckovci, Pongrácovci, Benickovi aj iní. 

VÝZNAMNÉ MEDZNÍKY NOVŠÍCH DEJÍN RAKŠE


-  V roku 1870 vznikla v Nedozore evanjelická škola. Do postavenia budovy (1880) sa vyučovalo v súkromných domoch, niektoré deti navštevovali školu v Mošovciach. Nedozorská škola slúžila deťom z Rakše, Nedozora, Sv. Michala, Zorkoviec, dokonca pred 1. sv. vojnou sem chodili niektorí žiaci z Diviak, Socoviec a z Dubového. Prvým učiteľom bol Ján Klaudíny z Mošoviec. Dňa 30.8. 1925 bola posviacka novostavby EV. a v. ľudovej školy Michala Miloslava Hodžu.
-  Od 1.9. 1949 bola v Rakši v prevádzke aj materská škola.
-  V roku 1922 vzniklo v Rakši Úverové družstvo ako peňažný ústav na pomoc dedinskému obyvateľstvu.
-  V rokoch 1937 až 1938 bolo na okraji obce vybudované kúpalisko. Na jeho otvorení sa zúčastnili mnohí vtedajší poprední verejní činitelia. Nechýbal medzi nimi ani poslanec a rakšiansky rodák a občan Ján Ursíny.
-  2. svetová vojna a SNP podstatne zasiahli do života obce. Popri nevyhnutnej pomoci povstalcom a partizánom, sa mnohí obyvatelia priamo zapojili do bojov. Okrem škôd na majetku počas bombardovania, priniesli tieto vojnové roky aj niekoľko obetí na životoch. 7. apríla 1945 o 6. hodine ráno oslobodili Rakšu sovietski a rumunskí vojaci.
-  13. augusta 1950 vytvorilo 51 roľníkov aj neroľníkov jednotné roľnícke družstvo.
-  V roku 1952 bol zavedený miestny rozhlas.
-  Od roku 1955 sa v obci raz týždenne premietal v kine celovečerný film.
- Rokom 1965 začali v Rakši hospodáriť ŠM, od roku 1979 prešlo stredisko pod vedenie Okresnej poľnohospodárskej správy.
-  V roku 1978 bola otvorená novostavba predajne jednoty SD.
-  Rok 1988 je rokom, kedy sa začala výstavba obecného vodovodu.
-  V roku 1993 došlo k transformácii družstva. Rakšianske stredisko zostalo súčasťou veľkého p oľnohospodárskeho celku s názvom Poľnohospodárske družstvo Mošovce.
-  V tom istom roku Urbársky spolok Nedozor a Lesné spoločenstvo Rakša-Nedozor prevzali od štátnych lesov hory do vlastného obhospodarovania.
-  V roku 1994 pôsobili v Rakši tieto podnikateľské subjekty: Výroba dolomitného kameniva, Autoopravovňa - Taraš Milan, PD Mošovce - dvor Rakša, Pozemkové spoločenské vlastníctvo, Urbárske spoločenstvo a Miestne spoločenstvo Rakša-Nedozor.
-  Na poskytovanie reštauračných služieb a ubytovania slúži v obci od roku 1997 penzión Diana.
Napriek tomu, že Rakša patrí medzi menšie turčianske obce, bol tu vždy, aj v súčasnosti je, rušný kultúrno-spoločenský život. V súčasnosti sa pre túto podhorskú dedinku, vzdialenú len pár kilometrov od kúpeľného a okresného mesta Turčianske Teplice, naskytá príležitosť aktívnejšie sa podieľať na rozvoji cestovného ruchu a hlavne turizmu. 

Rodáci


Michal Miloslav Hodža"Já miluji národ swůj, miluji i řeč jeho, jakož otcowský jeho, nikdá jen bezprávně odňatelný, nikdá jen nerozumně odbytelný poklad, nímž se swětu ohlašuje, jako swazek nímž se k člowěčenstwu a nebi přiúčastňuje. Co jest naše od národu, to jest i mé, to miluji protože wolím domáci dobré nežli cizé zlé, to zastáwati hotow sem proti wšem křiwdivým nedorozumělcům...
Národowé jiní majú ústawy, akadémie w nichžto práwě osobitně o wzdělaní, 
oswícení, polepšení těch národů se pracuje.
Náš národ jich nemá, jeho řeč se nikde nebrousí, nespůsobuje tak, aby byla mu žlabem, po němž by se woda živá, ze studnice wyššího žiwota, roztekala".

Preslávil ju hlavne Michal Miloslav Hodža (1811-1870), spisovateľ, jazykovedec, organizátor a národný dejateľ, ev. farár (1837-1862 v Liptovskom Mikuláši), predseda Tatrína, obhajca štúrovskej slovenčiny (Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo), spolu so Štúrom a Hurbanom tvorca programu konštituovania sa Slovákov ako novodobého moderného národa. Tvorca rozsiahlych básní Matora, Slavomiersky a Vieslavín (869 strof). Od roku 1867 žil v exile v českom Těšíne. Na priečelí jeho rodného domu je pamätná tabuľa s týmto textom: Tu sa narodil 2. septembra 1811 Michal Miloslav Hodža, spisovateľ, básnik, veľký skúmateľ zákonov jazyka slovenského. Umrel v Těšíne 26. marca 1870. S jeho životom a dielom sa môže každý návštevník jeho rodiska oboznámiť v pamätnej izbe.
Ďalším rodákom je Matúš Rakšáni (?-1665), pedagóg a náboženský spisovateľ, ktorý písal príležitostné latinské verše. Z toho zemianskeho rodu pochádzal aj Ondrej Rakšáni (?), evanjelický kazateľ v Sebeslovciach. V Nedozore sa narodil Pavol Boďa (1793-?) učiteľ a ľudovýchovný publicista. Spomedzi Hodžovskej rodiny pochádza Ondrej Hodža (1819-1888), národnokultúrny pracovník , činiteľ štúrovského hnutia, ktorý pôsobil hlavne ako farár v Sučanoch (1848-1887), od roku 1860 vo funkcii turčianskeho seniora. Bol dopisovateľom novín, známy je ako autor prózy Maťko zo Slovian.
Nemenej známy je Jozef Jaroslav Hodža (1840-1918), cirkevný publicista, ev. farár, autor biografií a článkov s národnou a sociálnou tematikou. Za ženu mal dcéru Andreja Sládkoviča, Elenu. Z Ursínyovskej rodiny poznáme Michala Ursínyho (1865-1933), publicistu, prekladateľa, vysokoškolského pedagóga, odborníka v oblasti Ján Ursínystavebného inžinierstva. Vynikal aj ako produktívny autor monografií, štúdií, článkov, autor hesiel a člen redakcie Ottovho slovníka náučného, autor pedagogických prác i prekladov Vajanského próz (do češtiny). Politik a statkár Ján Ursíny (1896-1972) bol v rokoch 1945-1947 podpredsedom vlády ČSR, po mnohé roky poslancom NZ, Krajinského zastupiteľstva atď. Známy je ako spoluzakladateľ a prvý predseda Demokratickej strany a jeden z hlavných organizátorov Slovenského národného povstania. Trojicu najznámejších Ursínyovcou uzatvára Cyril Ursíny (1871-1952), strojársky inžinier, osvetový pracovník a predseda akademického spolku Detvan v Prahe v rokoch 1896-1900. 


Zemská hasičská jednota

Významnou udalosťou v živote obce sa stalo založenie Dobrovoľného hasičského zboru. Vznikol ako spoločný zbor so sv. Michalom, Zorkovcami a Nedozorom 22.9. 1889. Na zakladajúcom zasadnutí, ktoré sa konalo v Zorkovciach, si zvolili za prvého veliteľa Michala Grauzľa z Nedozora. V rokoch 1911-1912 si Rakšania postavili svojpomocne hasičskú strážnicu. Zrenovovali ju v rokoch 1957-1958. V súčasnosti tu sídli aj obecný úrad.